Pomedzi slová
Rád by som sa s Vami občas podelil o niektoré zamyslenia, príhovory či myšlienky. Nie pre poznanie mňa, ale pre poznanie Jeho dotykov lásky. Mnohé myšlienky preberám do života aj príhovorov od ľudí múdrejších, zrelších a skúsenejších. Ale mnohé sa objavujú v mojom srdci v dotyku ticha, bolesti, zápasov ale predovšetkým nádeje a radosti. Preto "pomedzi slová" - lebo ide skôr o to, čo je za nimi. Lepšie povedané, Kto...
Ako súvisí cmúľanie prsta s hriechom?
Od narodenia sme smädný po "mlieku lásky".
Za obyčajnú hodinu Tvoje srdce udrie približne približne 4800 krát. Každý tlkot je dôkazom, že naše srdce hľadá niečo viac. Je to chyba človeka alebo stopa niečoho väčšieho?
Už keď sa narodíme, sme smädní po „mlieku lásky“. Čo urobí bábätko, ak nie je nasýtené? Vezme situáciu do vlastných rúk – začne cmäľať prštek. Toto je realita hriechu. Hriech je, keď sa pokúšame naplniť tie najhlbšie túžby srdca vlastnými silami, „fejkovými“ náhradami.
Problémom teda často nie sú naše túžby, ale to, že ich kŕmime na nesprávnych miestach.
(inšpirované Christopherom Westom)
Neboj sa mať rád
Jediná vec, ktorej sa vo vzťahu musíš bát, je to, aby si si toho druhého neprivlastnil...
Nežijeme len náhodne vedľa seba. Každý jeden človek, ktorého nám Boh stavia do cesty, je pre nás darom. Keď Biblia vraví, že Boh stvoril človeka; muža a ženu, znamená to: daroval ich sebe navzájom….daroval nám vzťahy.
A človek je jediným stvorením na zemi, ktoré Boh chcel pre neho samého. Ale paradoxne, plne seba samého nájdeš iba vtedy, ak sa staneš opravdivým darom pre iných.
Ak chceš zistiť, kým naozaj si, musíš sa naučiť nezištne darovať druhým...
Zamyslenie je inšpirované meditáciou Boh mi Ťa daroval, Ján Pavol II..
Aj ty si už v živote niečo pobabral?
Ak sa vo Sv. Rodine niečo pokazilo, kto za to vždy mohol? 🙂
Cítil si sa niekedy medzi druhými nie dosť dobrý? Tak sv. Jozef je aj Tvoj kamoš!
Pozrime sa na Sv. Rodinu: Ak sa niečo pokazilo, kto vždy za to mohol? Mária - bez hriechu. Ježiš - nie je čo vysvetľovať... Za všetko teda mohol Jožo! Jedným dychom však treba dodať: Mária a Ježiš mu to nikdy nevyčítali!
A čo to znamená pre nás, najmä pre chlapov? Náš mindset často tvrdí: „musíš to dať, musíš to dokázať, musíš to zvládnuť“. Nemusíš!
Boh nemiloval Jozefa preto, lebo bol perfektný. Boh miluje Jozefa preto, lebo Lásku prijal. Tak sa neboj Bohu odovzdať svoje slabosti - zjavne vie, ako si ich použiť!
Ak sa chceš s Bohom dohovoriť, nechaj ho dohovoriť...
Prečo chceme všetko hneď skipnúť?
Nemáme radi čakanie, dlhé rady, videá...ešte aj reels majú max 30 sekúnd. Prepočítavame najrýchlejšie trasy, sledujeme donášky. Dokončujeme vety za iných, počúvame podcasty zrýchlene.
Žijeme v dobre, keď ovocie chceme skôr, ako stihneme zasadiť zrniečko. Milý priateľu, ticho čakania má svoj význam. Pointa dobrej knihy či filmu sa odhalí až v záverečnej časti.
Aj zradu štvrtku, bolesť piatku či ticho soboty pochopíme až vďaka nedeľnému ránu. Prečo sa teraz čudujeme, že nám nedávajú veci zmysel, ak sme ešte len uprostred príbehu...?
Ticho totiž nie je absencia komunikácie, ale jej najvyšší stupeň. Preto ak sa chceš s Bohom dohovoriť, nechaj ho dohovoriť...
Načo je dobré mať na dome dvere?
Čo ak rana na srdci je spôsobom, ako v ňom vytvoriť dvere pre viac lásky?
Dvere na dome berieme ako samozrejmosť. Dom bez dverí by nedával zmysel. Avšak každý priechod do nášho vnútra prináša aj riziko. A tak po bolesti často zabuchneme dvere srdca, len aby sme znova netrpeli. Niekedy za nimi sedíme sami so svojimi chybami a nikoho nechceme pustiť dnu. Čo ak ale Boh nečaká, kým budeme dokonalí? Možno práve naše rany a zlyhania môžu byť dverami, cez ktoré k môže vchádzať aj vychádzať láska. Veď aj Ježišovi ostali rany po zmŕtvychvstaní....
Lebo je lepšie mať srdce prebodnuté a zranené, ale živé, ako celé a nezranené, ale kamenné - teda mŕtve.