Zázrak života

Príbeh o tichej premene bolesti...

Sedím doma pod svojou obľúbenou čerešňou. Som uchvátený jej rozkvitajúcou

nádherou. Jedná krása. Skladajúca sa z mnohých. Svojim jarným outfitom očaruje široké okolie.

Avšak takýto pohľad na ňu tu nebol vždy.

Za posledné obdobie si prešla mnohými zmenami. Je to len pár mesiacov dozadu, čo ju sychravý jesenný vietor obral o posledný farebný list. Cítila sa opustená. Studené dážde často kropili jej suché konáre. Vyčerpaná a unavená zaspala, prikrytá len decembrovou perinou snehu.

V tom čase nemala ani poňatia o spiacich púčikoch krásy. Trvalo dlho, kým zima pominula.

Jarné slnko trpezlivo osvecovalo pustú korunu. Potichučky, takmer nebadane, vykukol

prvý púčik. O niekoľko dní bola čerešňa zmenená na nepoznanie. Tisícami bielych kvetov

prilákala množstvo včeličiek. Belobou priam žiarila. Čerešňa bola pyšná na svoju oslňujúcu krásu.

A práve vtedy jej kvety vyschli a opadli. Bolelo to. Dokonca aj vôňa zmenila odtieň. Biely strom sa

odel v zelenú farbu nádeje. S prichádzajúcim letným slnkom sa pomaly, nie zo dňa na deň,

objavovali vytúžené plody. Čerešňa až teraz spoznávala význam doterajších zmien. Zimný

oddych, jesennú opustenosť, oslňujúcu jar, bolesť opadajúcich kvetov aj tajomstvo ovocia (Jn 12, 24).

Nasledujúcu jar sa čerešňa opäť po dlhej zime prebudila. Letokruh naviac priniesol hlbšie

korene, mohutnejší kmeň, ba aj koruna sa priblížila bližšie k nebu. A nie len to. Len pár metrov

od nej spod zeme nesmelo vykúkal maličký stromček novej čerešne.

Mnohé udalosti nie sú tak pekné, ako sa nám zdajú na prvý pohľad. V skutočnosti sú totiž

oveľa krajšie. Ale táto premena vyžaduje prijať tajomstvo času. A vôbec nemusíme všetkému

rozumieť hneď. V tom je zázrak života.